Bazén v Agátoch: horúca novinka a stáročná tradícia v jednom

Agáty sú jedným z prvých rezidenčných projektov v Bratislave, ktoré budú mať komunitný bazén. Svojim obyvateľom poskytnú úľavu počas letných horúčav a relax, ktorý do Bratislavy jednoducho patrí. Málokto totiž vie, že bazénová kultúra má v hlavnom meste stáročnú tradíciu.

Drevené kúpaliská si zamilovali

Píše sa rok 1848. V Európe zúri revolučná vlna, národnostné boje sa tiahnu od Francúzska až po Uhorsko. Ľudia napriek tomu neprestávajú spoločensky žiť a aktívne oddychovať. Na petržalskej strane Prešporku vznikajú dunajské kúpele, teda drevené konštrukcie ukotvené v Dunaji. Po stranách majú šatne, uprostred bazén a na spodku pletivo, aby návštevníkov neodniesol silný tok rieky. V bazéne prúdi studená dunajská voda. Aj preto sa lístky predávajú len na dve hodiny. Nechýba občerstvenie a pivo, no ženy a muži sa kúpu oddelene. Aspoň zatiaľ. Spoločné kúpanie oboch pohlaví sa objavilo až po prvej svetovej vojne na petržalskom Lide.

V roku 1903 obľúbené drevené kúpalisko odnáša voda. Veľmi rýchlo však prichádza jeho nová, pevnejšia náhrada. Tentokrát na strane mesta. Dunajské kúpele prezývané Spukkastle, po slovensky Pľuvátka, rýchlo naberajú na popularite, no ich kapacita pre 70 tisícové mesto nestačí. Ľudia sa sťažujú na nedostatok kabín a podľa dobových zápiskov si občas navzájom aj kradnú topánky. 

Koniec tejto malej-veľkej drevenej radosti prichádza počas druhej svetovej vojny, údajne pre problémy so zazimovaním kúpaliska. Bazénová kultúra v Bratislave sa tým však zďaleka nekončí. 

Kúpeľno-relaxačné pramene máme oddávna

Hoci Bratislava nie je kúpeľným mestom v pravom slova zmysle, na jej území sú oddávna viaceré pramene využívané na liečivé aj oddychové účely. 

Hlavné mesto už čoskoro zrekonštruuje legendárne mestské kúpele Grössling, ktoré boli od svojho vzniku v 19. storočí aj dôležitým spoločenským stretávacím bodom. Svoj „zlatý vek“ žili najmä po roku 1914, keď ich rozšírili okrem iného o veľký plavecký bazén dlhý takmer 25 metrov a široký 9 metrov. Po vzniku Československa bol tento bazén významný aj pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport.

Najstaršie stopy kúpeľno-relaxačného využitia prameňov v Bratislave však vedú k miestu známemu dnes ako villa rustica pod úpätím Devínskej Kobyly, severne od Dúbravky. V 3. storočí n. l. tu vznikla rímska vidiecka usadlosť, ktorej súčasťou boli aj kúpele. Ďalším starým prameňom je prameň v Dúbravke. Za liečivý ho považovali vraj už pred dvetisíc rokmi. Voda v ňom však bola riadne studená a práve to dalo Dúbravke jej historický názov Hidegkút (maď.) alebo Kaltenbrunn (nem.), čiže „studený prameň“.

Agáty prinášajú kvalitu 21. storočia

Prastará tradícia kúpania na území Dúbravky zostáva. Dostane však novú, modernú a pokrokovú podobu, ktorá patrí do 21. storočia. V otvorenom vnútrobloku Agátov totiž vznikne spoločný bazén. Hoci v Bratislave bude patriť medzi prvé lastovičky, v mnohých zahraničných mestách sú komunitné bazény dnes už bežnou súčasťou rezidenčných štvrtí. Poznajú ich napríklad aj v susednej Viedni, v štvrti Aspern. 

Ako totiž ukazuje história, kúpele a kúpaliská nikdy neboli len miestom na osvieženie, ale aj vyhľadávanou spoločenskou aktivitou.

Mať bazén pod nosom je zdravé

Veríme, že spoločný bazén, ktorý bude určený na relaxačné účely, zvýši kvalitu bývania obyvateľov Agátov. Plávanie je predsa jeden z najzdravších športov na svete. Podľa štúdií je vhodné aj pre tehotné ženy, ľudí s bolesťami kĺbov či vysokým cholesterolom. V dobrej fyzickej a psychickej kondícii udrží všetkých. Malých i veľkých, starých i mladých vodníkov a vodníčky. Pobyt na slnku navyše naštartuje tvorbu serotonínu, hormónu dobrej nálady.

A čo je na tom najlepšie? O bazén sa bude starať starostlivo vybratý správca. Vám stačia už len šľapky, uterák a úsmev na tvári.